Please let me get what i want this time

Neviem Vám s určitosťou povedať či je úspech skôr kladnou motiváciou alebo zhubným nádorom. Viem iba to, že keď sa snažíte tak sa na Vás raz šťastie obratí. Nie je to zázrak. Je to iba prirodzený sled udalostí. Ako dobrý obchod s prírodou. Ja ti dám tvrdú prácu, pot a slzy a ty mi raz za rok (občas uhorský) dáš pocit zadosťučinenia. Či to stálo za to, to neviem, ale iba tento kolobeh nás posúva ďalej a robí silnejšími. Niekedy na svoj úspech musíte čakať celé leto inokedy celé roky. Na čase však nezávisí, treba k tomu odhodlanie, pevné nervy a vieru (alkohol, tv a pochopenie u druhých). Asi by to bolo nudné čítanie keby som Vám tu popisovala tu ťažkú prácu popri čakaní na úspech, ktorý sa ani nemusí dostaviť. Pády, smútok, beznádej. Silné slová, kraviny. Prejdime k tej lepšej časti, ku pocitu šťastia. Keď som naozaj šťastná...zatiaľ sa mi to stalo asi iba trikrát za život, tak od šťastia plačem. Viete, smiech je príliš mainstreamový. Posledný krát čo sa mi to stalo, som dostala doslova záchvat od šťastia. Neviem to ani popísať. Niečo ako spojenie extázy, trávy a lsd (autor článku nedroguje, iba si predstavuje a hyperbolizuje) alebo zmrzliny, čokolády a vanilky. V ten deň so mnou bola kamoška, ktorej chcem venovať tento ezoterický článok. Tešila sa so mnou a ja by som touto úplne neadekvátnou formou chcela prehlásiť, že sa čoskoro budem ja tešiť z jej úspechu. Lebo ten jej úspech je tu ako na koni. Akože... veľmi rýchlo! Aby som to celé zhrnula budem citovať seba, tak skromne ako sa len dá. "Ak sa bojíme zlyhania, nezaslúžime si byť úspešnými!" Srandujem, ukradla som to nečestne z facebooku. Ten citát je dosť tvrdý. Nezaslúžime si byť...keď máme strach. Sprostosti... Stále máme nárok na úspech, každý z nás. Len keď do toho dáme maximum, tak je väčšia pravdepodobnosť že sa to podarí. Ale jednu vec, by sme si mali vážiť viac než ten samotný úspech a to je náš život. Radšej sa neprepínajte. Chápete, kávej,kofilka, chill out a úspech sa dostaví. Lebo si veríte. Lebo na to máte nespočetne veľa dôvodov. Ale nemusí Vám ísť čisto o úspech. Možnože Vám ide o odmenu. Napríklad Vám kamarátka sľúbi, že Vám kúpi psandu ak to dáte. A viete čo? Ona Vám ju naozaj kúpi! A čo je zaručeným receptom na úspech? Keď ste už do toho dali všetko... čiže 1 usilovnosť, 10 nervových zrútení, 100 nadávok a 1000 sĺz tak Vám už chýba jedine pustiť si pesníčku od The Smiths. (Nemáte začo) Článok obsahuje iróniu. (Prepáčte!)

Predstavujem Vám čínsku fotografku Zhe Chen

Inovuj svoj formát

Moji drahí priatelia, asi mi neuveríte ako dlho som čakala aby som Vám mohla rozpovedať tento príbeh. Dobre viete, že dlžka by nemala byť hlavným aspektom v hodnotení mojich slov. Bude to zdĺhavá cesta, ako je život sám. Nemajte obavy, narozdiel od Keruaca, si dám pozor na formu, pričom pointa, drahí priatelia, tak tá bude iba na Vás. Ako začínajúcu ilustrátorku ma má zaujímať nespočetne veľa vecí. Noví grafici na scéne, produkcia v minulosti, všetky techniky. No mňa na miesto toho zaujíma undergroundová hudba, filmy a irónia. Neustále sa snažím aby môj život bol ako z komiksu, kedy v každom poli a teda v každom okamihu som vykreslená ako dokonalá hrdinka, s neutíchajúcou túžbou zvíťaziť. Samozrejme pohybovo zdatná. Pružná a ohybná. S vyzývavým kostýmom. O toto sa snažím. Pri čom mi to, drahí priatelia, moc nevychádza. Kebyže sa mi má moj deň rozfázovať do viacerých slidov, tak by na prvom bola posteľ z ktorej by vychádzal zombík, na druhom by bol človek s unavenou tvárou a s prasknutými žilkami v očiach. Ďalej si to už môžete podľa ľubovole predstaviť sami. Viem že to zvládnete, lebo Vám verím. A možno tak robím aj kvôli tomu, že viem, že podobný život máte aj vy. Len si to možno nechcete priznať. Navštevujem akadémiu výtvarných umení , ktorá sa nachádza na nehorázne hnusnom vysokom kopci, ktorý každé ráno musí počúvať moje vzdychanie. Čo Vám poviem, moja kondička je priamo úmerná počtu vyfajčených cigariet. Napriek mojej neslávnej situacii som nutená so sebou neustále prenášať ťažké a rozmerné veci, ako obaly na výtvarné práce či plátna. Fakt nenávidím keď v mhdčke niekoho zozadu zrazím mojím obalom. Ľudia sú občas hrozní, ja viem , určite by aj mňa taká ranná facka tvrdým predmetom do brucha naštvala, ale mohli by si zachovať svoj pokoj. Čo si myslíte vy? Každopádne, ja sa vždy pokúšam správať sa pokojne. Dokonca už druhý rok môj list novoročných predsavzatí neobsahuje okrem položky dosiahnuť nirvánu nič iné. Taktiež sa zaujímam o japonské záhrady, ktoré si vyhľadávam na internete, a potom sa nimi kochám na ploche svojho spomaleného počítača, ktorý v zásade nie je na škodu, keďže v zime mi príjemne hreje stehná.